Aj vy často rozmýšlate nad tým, ako by váš život vyzeral keby ste niektoré rozhodnutia učinili inak?

Možno by ste nebývali doma, mali by ste iného frajera, viac (menej) peňazí, šťastnejší život ... ?!

Môžeme v živote dosiahnuť absolútnu spokojnosť?

Kedy naposledy ste sa s niekym cítili naozaj DOBRE? Tak DOBRE, jednoducho, spontánne, bez akýchoľvek kŕčov v žalúdku zo spoločného stretnutia, prosto vám bolo DOBRE? 

Prečo keď si myslíme že na 110% šťastní, tak sa musíme vracať v hlave v minulosti a hľadať momenty ktoré by nás MOŽNO robili šťastnejšímí?

Poznám jedného chlapce. Dajme tomu že sme si dobrými kamarátmi. Bývalými láskami možno. Niekedy keď mám "depku zo života" tak rozmýšľam nad tým, či by všetko nebolo inak, keby sa naše osudy preplietli skôr/neskôr/ráno/večer/za slobodna/za triezva/pomalšie/romantickejšie... poznáme sa dlho. 10 rokov bude málo. A za tento čas sme si museli cesty skrížiť práve v stredu. Tú pre niekoho  "osudnú" stredu ktorej obraz sme si útržkami z pamäte dali dohromady každy po svojom.

Prečo na čele nesvietia nápisy : " spokojný/šťastný/zadaný/chcem-ťa-znova-vidieť/už-sa-mi-neozývaj/asi-som-sa-zamiloval..."

Všetko by bolo o toľko jednoduchšie!