streda 20. novembra 2013

Dnes mám taký dobrý deň.
Chorý, ale usmievavý. :)
Niekedy totižto úsmev na tvári a hrejivý pocit pri srdci dokáže vyčariť aj jednoduchá obyčajná spomienka na pár krásne strávených hodín...
Všetko je to nejaké pomiešané, ale tak príjemne. 
Žiadna depka, žiaden strach ani slzy.... 
Zrejme som dospela do fázy, kedy som si povedala že život proste musíme žiť naplno každý deň tak, ako chceme MY, nie ako sa to od nás očakáva.
A možno je to len tým, že sme zas o rok starší :)


pondelok 18. novembra 2013

Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú

Väčšina z nás ide do vzťahu s pomútenou hlavou. Je nám krásne, prvé týždne či mesiace si dvoríme, pretvarujeme sa a snažíme sa ukázať v tom najlepšom svetle. Plánujeme si budúcnosť aj keď nám ešte poriadne nezačala ani prítomnosť. Vidíme sa na dovolenke, na svadbe, vo vlastnom dome, s vnúčatami a podobne. A ani jeden si nepripustí že by práve jemu mohlo byť nejakým spôsobom ublížené.

Skutočne láska po čase opadne a ostane nám len dobrý pocit?
Nebolo by všetko jednoduchšie, keby sme sa na začiatku nesnažiili ako o závod a jednoducho by sme boli sami sebou?

Ako hovorí jedno príslovie: "Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú".

Myslím, že vzťahy by boli krajšie a lepšie keby ľudia od partnerských problémov neutekali, ale snažili sa ich spoločne vyriešiť....

Mám pocit že žijem v zlej dobe....


pondelok 11. novembra 2013

Dlho som nič neprispela. Dlho mám zmiešané pocity. 
Viem čo cítim, ale neviem ako to mám vyjadriť.
Na striedačku sa vo mne strieda smútok, sklamanie, zlosť, hnev, radosť,šťastie,nostalgia, láska a takto dookola.
Nebolo by lepšie hodiť všetko za hlavu?
Nebolo by lepšie prestať zo seba robiť hlupáka, postaviť sa za svoju hrdosť a ísť ďalej?
Vedie tento blúdny kruh vôbec niekam?
Má to budúcnosť?
Alebo to smeruje všetko jednému veľkému koncu a ja sa ho svojim správaním snažím len oddialiť?
Som zmätená a potrebujem nejake "znamenie"...
... A myslím, že viem presne, aké znamenie by to malo byť a kto by ho mal vydať....
... A toho sa desím...