Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú

Väčšina z nás ide do vzťahu s pomútenou hlavou. Je nám krásne, prvé týždne či mesiace si dvoríme, pretvarujeme sa a snažíme sa ukázať v tom najlepšom svetle. Plánujeme si budúcnosť aj keď nám ešte poriadne nezačala ani prítomnosť. Vidíme sa na dovolenke, na svadbe, vo vlastnom dome, s vnúčatami a podobne. A ani jeden si nepripustí že by práve jemu mohlo byť nejakým spôsobom ublížené.

Skutočne láska po čase opadne a ostane nám len dobrý pocit?

Nebolo by všetko jednoduchšie, keby sme sa na začiatku nesnažiili ako o závod a jednoducho by sme boli sami sebou?

Ako hovorí jedno príslovie: "Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú".

Myslím, že vzťahy by boli krajšie a lepšie keby ľudia od partnerských problémov neutekali, ale snažili sa ich spoločne vyriešiť....

Mám pocit že žijem v zlej dobe....